Zdenka

Do SPLNU som prišla v apríli. Mesiac to bol bláznivý, raz sme boli hore, potom dole… podľa počasia. Ale nemali sme na výber, nedarilo sa nám a aj moja gynekologička pre nás inú cestu k bábu nevidela. Po 3 rokoch márneho snaženia….

Hneď nasledovali odbery, testy, vyšetrenia. Manželov spermiogram nebol najhorší, spermií bolo dosť, ale nemali ten správny tvar. U mňa vyšli vyššie hladiny niektorých hormónov. Pán doktor nám s manželom podrobne a veľmi zrozumiteľne vysvetlil, čo je dôležité, čo s čím súvisí a predostrel nám plán, ako budeme postupovať. Keďže bola u mňa zistená chlamýdiová infekcia, musela som vybrať antibiotiká. Trochu ma to mrzelo, lebo to pribrzdilo náš plán, ale pochopila som, že pred otehotnením musím byť v poriadku, aby sa infekcia nezaniesla a nerozšírila. Po doliečení sme spustili hormonálnu stimuláciu, kvôli plánovanej inseminácii. Tá však skončila s negatívnym výsledkom. Bola som riadne sklamaná, ale pán doktor nás pripravil aj na takúto situáciu.

Poslal ma na laparoskopickú diagnostiku, aby sme zistili, či sú tuby priechodné. Všetko prebehlo bez komplikácii a výsledok bol dobrý, takže sme spustili ďalšiu hormonálnu stimuláciu . Pri kontrolnom ultrazvuku po niekoľkých dňoch som na monitore videla aj ja pekný folikul a už som si v hlave premietala, že mám v bruchu bábätko, ale to sme ešte boli stále ďaleko od cieľa…

Inseminácia, aj keď sme s manželom mali veľké očakávania, nedopadla dobre. Ale vedeli sme, že to ešte nie je koniec. V novembri prišla od poisťovne schválená žiadosť o IVF. Nasledovala stimulácia v krátkom antagonistickom protokole. Po večeroch mi manžel pichal hormonálne injekcie, nič príjemné, ale dalo sa… netrpezlivo sme čakali, aká bude odozva, čo povie výsledok ultrazvuku, ešte odber krvi na hormóny a o pár dní som už s lístočkom bežala na predoperačné vyšetrenie. Odber bol fajn, mala som zmiešané pocity strachu a očakávania, ale bolo to rýchle a bezbolestné.

Veľmi mi pomohlo, ako sa ku mne choval celý personál, pán doktor, sestričky, aj anesteziologička.

Zisk bol taký akurátny, 12 oocytov, z toho 8 sa ich oplodnilo. Museli sme si síce priplatiť aj za použitie metódy ICSI, kvôli zníženej kvalite manželových spermií. A takisto sme zainvestovali aj do použitia embryoskopu. Pretože sme chceli našim zatiaľ ešte len bunkám dopriať ten najkvalitnejší „servis“ , aby bol dobrý štart do života a nič sa nezanedbalo.

Prenos embryí bol na piaty deň po odbere, rozhodli sme sa preniesť 2 embryá, boli vraj vo veľmi dobrej kvalite a tie zvyšné sme si priali dať zamraziť. Aj keď všetko prebiehalo bez komplikácii a vyvíjalo sa veľmi sľubne, opäť nastalo veľké sklamanie, keď mi pán doktor zavolal, že mám negatívne HCG. To už som začala pomaly strácať trpezlivosť, aj keď viem, že mnohým ženám sa podarilo otehotnieť až po niekoľkonásobných pokusoch a s mnohými komplikáciami.

S manželom sme verili, že pre nás v sanatóriu spravili maximum, tak sme si povedali, že môžeme pre úspech spraviť niečo aj my a spravili sme si krásny niekoľkodňový výlet, kde sme sa totálne „zresetovali“, nabrali nové sily a dopriali si kvalitný odpočinok. Našťastie sme mali v zásobe ešte 4 veľmi kvalitné zamrazené embryá, tak sme odštartovali prípravy na kryoembryotransfer. Takže opäť hormóny, kontrolný ultrazvuk a keďže všetko prebiehalo priaznivo, preniesli sa 2 krásne blastocysty. Pridalo sa aj „lepidielko“ a asistovaný hatching, aby sme nič nenechávali na náhodu… 🙂

Neviem, či to bolo tým, že sme boli s manželom takí oddýchnutí, zmierení, alebo to bolo konštaláciou hviezd, alebo to jednoducho tak malo byť, naša spoločná snaha nevyšla nazmar a my sme šťastní, že sa blížime do cieľa. A snáď, keď nám šťastie bude naďalej priať, už budeme na Vianoce doma traja 🙂

Veľmi pekne ďakujeme celému kolektívu SPLNu , za všetko, čo pre nás urobili a že sme na to a v „tom“ neboli sami.