27
nov

Lenka

Moje meno je Lenka.

Dostala som od života po nose… Ale, zaslúžila som si. Všetko dobre dopadlo a dnes, dnes už s hlasom plným pokory poviem, že dôležitých vecí v živote je len zopár a z nich tie najdôležitejšie netreba riešiť na poslednú chvíľu. Poviem to pekne nahlas všetkým tým, čo rozmýšľajú a žijú tak, ako ja predtým… povrchne, štýlovo a trendy… len nech to dobre vyzerá… Mám takmer 40, skvelý „džob“ a všetky životné výhody, ktoré mi priniesol, som považovala za svoj najväčší životný triumf. Až do chvíľ, kým sme s manželom nezačali silno túžiť po dieťati. Materinský pud sa u mňa začal ozývať čoraz naliehavejšie, a tak sme zintenzívnili svoje snaženie. Po neúspechoch, mesiac čo mesiac vzrastala nervozita a strach. Manžel ma po každom negatívnom tehu-teste nasilu rozosmieval a dávkoval povzbudzujúcimi frázičkami, no vedela som, že sa trápi rovnako ako ja.

Jednoducho na seba vzal rolu rozvážneho ukľudňovača.

Bolo to pre mňa ťažké a nečakané, od malička som totiž bola dieťaťom šťasteny, zvyknutá na úspech v každej oblasti. Tak trochu hýčkaná okolím i vlastným egom… Nedokázala som sa sústrediť na prácu, začala robiť chyby… Hádky s manželom boli na dennom poriadku. Moje blízke okolie pocítilo príčinu tejto zmeny a denne som dostávala niekoľko nevyžiadaných rád na tému neplodnosť.

Áno, neraz som dostala odporúčanie navštíviť reprodukčné centrum, ale brala som tom ako jednoznačné zlyhanie. Toto predsa v mojom životnom scenári nebolo…takto som si to nenaplánovala. Tak som začala vyhľadávať všemožné alternatívne spôsoby, no bezúspešne. Až keď ma moja psychologička začala pomaly pripravovať na to, aký krásny a plnohodnotný život môžeme prežiť s manželom aj v neplodnom zväzku, čosi vo mne sa prudko vzoprelo a …

…ROZHODLA SOM SA!!

Od tejto chvíle už veci nabrali rýchly spád. To vlastné uvedomenie si, že si sami nedokážeme pomôcť a že patríme do rúk odborníkov, bolo asi najdlhším úsekom našej cesty za šťastím. To ostatné, i keď to nebolo vždy veľmi príjemné, sme s pokorou, odovzdanosťou a dôverou znášali. Veď cieľ bol ten najvznešenejší a najkrajší, aký si človek môže dať. Po úvodnej konzultácii v SPLN-e sa nám vyjasnila predstava, čo nás čaká a potom to bol boj s časom.

Hneď úvodné vyšetrenia ukázali, že problém je na „oboch frontoch“, manželov zlý spermiogram a takisto nepriechodnosť mojich vaječníkov neveštili jednoduché riešenie, ale nevzdali sme to a disciplinovane plnili do bodky všetky úkony a odporúčania MUDr. Igora Lazara. Po schválení žiadosti o IVF poisťovňou – bolo to v hodine dvanástej, tesne pred 39.narodeninami – už veci nabral rýchly spád a dnes sa môžeme tešiť, že sa to podarilo na prvý krát, v čo sme sa neodvážili ani len dúfať.

Sme vďační kolektívu SPLN-u, že mali s nami trpezlivosť, neraz boli pod paľbou našich nekonečných otázok a že nás s manželom doviedli k nášmu vytúženému batôžku šťastia.