MUDr. Poláček – rozhovor

„Na svete je už asi milión detí narodených metódami asistovanej reprodukcie. Jedným z nich je moja dcéra …“ MUDr. Michal Poláček

Prinášame Vám rozhovor s našim odborným garantom MUDr. Michalom Poláčkom, MBA, ktorý pôsobí v SPLNe už druhý rok. Asistovanej reprodukcii sa venuje nepretržite 25 rokov.

Pán doktor, počas svojej kariéry ste pôsobili okrem Čiech aj v Poľsku a teraz aj na Slovensku. Postrehli ste nejaké rozdiely medzi českými a slovenskými, prípadne inými IVF centrami? Čo je v Čechách iné?

Nič (smiech). Reprodukčná medicína prežíva svoj boom. V podstate sú v oboch krajinách používané rovnaké metódy, rovnaká liečba, rovnaká technológia aj porovnateľné technické vybavenie. Ja vnímam ako jediný rozdiel fakt, že v Českej republike má reprodukčná medicína asi o desať rokov dlhšiu tradíciu. Z toho vychádza aj povedomie a mentalita pacientov. Dnes už nie je tabu hovoriť otvorene o neplodnosti.

Čiastočne ste už načrtli moju ďalšiu otázku. Keď hovoríme o mentalite pacientok, sú nejaké rozdiely medzi Slovenkami a Češkami?

Pacientky majú v oboch krajinách mnoho spoločného, každá doslova bojuje o svoje dieťa. V oboch krajinách (a je to aj celosvetový problém) prichádzajú často neskoro, materstvo odkladajú. Trendom je zvyšujúci sa vek potenciálnych matiek. Napriek možnostiam, ktorými dnešná medicína disponuje, sú v prírode limity, ktoré nedokážeme prekonať. Češky na mňa pôsobia v tomto ohľade pragmatickejšie. Keď zistia, že majú problém, vyhľadajú pomoc IVF centra neodkladne. Slovenky dlho zvažujú, sú uzavretejšie. Prístup k liečbe samotnej je už ale rovnako otvorený. Zovšeobecňovať sa to však nedá. Mal som počas svojej praxe pacientku, ktorá absolvovala liečbu 11 krát, kým konečne otehotnela. Veľa je však takých, ktoré prvotné sklamanie z neúspechu odradí od ďalších pokusov.

Parametrom kvality IVF centier je úspešnosť v zmysle dosiahnutého počtu gravidít. Väčšina párov si podľa toho vyberá. Ako to vnímate Vy?

Úspešnosť v zmysle dosiahnutia gravidity je v oboch krajinách vysoká. Je to ale relatívny pojem, a preto by sa štatistiky mali hodnotiť z rôznych uhlov pohľadu. Pre laickú verejnosť je komplikované orientovať sa v spleti týchto čísiel. Často krát dostávam otázku zo strany pacientov, aké sú šance na úspech práve v ich prípade. Snažím sa im zjednodušene vysvetliť, že je to ako pomyselný hod kockou. Šestka Vám môže padnúť, je tu veľká pravdepodobnosť, ale nikdy neviete kedy. Každý úspech môže sprevádzať neúspech. Pre nás lekárov je však aj neúspech krokom vpred k nájdeniu riešenia. Neúspechy musia byť diagnosticky „vyťažiteľné“, preto som toho názoru, že neplodné páry by nemali migrovať medzi centrami. Mali by sa vrátiť tam, kde poznajú ich predošlé liečebné postupy, aby vedeli využiť iné metódy alebo liečbu.

Čo v prípade, ak je problém vážnejší a narazíte na spomínané limity, ako sú nízka ovariálna rezerva alebo vyšší vek pacientky? Mám na mysli darcovský program a jeho trendy vo svete.

V Čechách je vnímaná problematika darcovstva pohlavných buniek „praktickejšie“ ako na Slovensku. Táto téma rezonuje dlhšie. Asi aj preto je na Slovensku nie len omnoho menej darkýň, ale aj príjemkýň. Slovenky sú v tomto smere konzervatívnejšie ako Češky. Mám pocit, ako keby sa povedomie darcovstva na Slovensku ešte iba formovalo, táto téma je tabuizovaná, aj napriek faktu, že darovanie vajíčok, spermií a embryí môže byť u niektorých párov jedinou šancou na dieťa.

Môže byť konzervatívny prístup slovenských pacientov zapríčinený obavami z možných zdravotných rizík pri darovaní alebo prijímaní pohlavných buniek?

Čo sa týka darovania spermií, tam nie sú žiadne komplikácie. Ide o jednoduchý a neinvazívny výkon, odobratá vzorka sa testuje podľa prísnych kritérií. U žien je to samozrejme komplikovanejšie. Darkyňa podstupuje hormonálnu stimuláciu, kedy vo vajíčkach dozrieva viacero folikulov. Odber vajíčok prebieha v plnej anestézii. Liečba (účinné látky a ich dávkovanie) je veľmi dobre nastavená, takže ja nemám negatívne skúsenosti. Komplikácie sú skutočne zriedkavé. Zdravotný stav darcov a ich genetický potenciál je prísne preverovaný.

Aký je Váš názor na „social freezing“, alebo zmrazenie a uchovanie vajíčok a spermií u zdravých jedincov?

Vnímam to ako rozumný krok. V Spojených štátoch a v západnej Európe je úplne bežné nechať si zamraziť a uložiť vajíčka a  spermie „pre istotu“, nie len zo zdravotných dôvodov. Môže sa to javiť ako módny trend, ale niektoré páry alebo aj jednotlivci proste v danej chvíli neplánujú rodičovstvo, chcú sa však do budúcnosti poistiť. Na Slovensku a v Čechách ešte takýto trend nevládne. Samozrejme, pacientov o tejto možnosti informujeme. Ak ide o zdravotné indikácie (napríklad pri zhoršenom výsledku spermiogramu, pred chemoterapiou a rádioterapiou), je to zväčša jediná možnosť ako zvýšiť šance mať v budúcnosti deti. Myslím, že je iba otázkou času, kedy sa to aj u nás stane bežnou praxou.

Ako je to s úhradami poisťovní v Čechách? Alebo inak: je pre Slovenky cenovo výhodnejšie podstúpiť liečbu IVF v ČR?

Situácia s úhradou poisťovní v ČR je obdobná ako na Slovensku. Poisťovne hradia 3 IVF cykly do 39. roku života. Samozrejme nie všetky výkony sú hradené, je to veľmi individuálne, a liečba musí byť nastavená podľa potrieb pacientky. Doplatky za lieky sú tiež približne rovnako vysoké v oboch krajinách, takže ak porovnáme celkové náklady na liečbu, výsledkom sú zhruba jednotné ceny. A to platí aj pre samoplatcov.

Na záver, ako by znelo Vaše odporúčanie pacientom, ktorí odkladajú riešenie problému neplodnosti alebo sa obávajú podstúpiť liečbu?

Základ je proste prísť do IVF centra. Vstupná konzultácia je zdarma. Obaja partneri podstúpia základné vyšetrenia, ktoré sú nevyhnutné. Často krát sa už v tejto fáze prelomí akási bariéra. Nesmieme zabúdať, že vo vyššom veku sa všetky komplikácie riešia ťažšie, preto zdôrazňujem, aby liečbu neplodnosti neodkladali. Moderná asistovaná reprodukcia dokáže skutočne pomôcť.