Jana
Volám sa Jana, mám 39 rokov a s partnerom sme chceli založiť rodinu“ až potom“ .
Nemyslím na kariéru , ako to píšu v časopisoch. Mali sme super pekný vzťah, spoločné záľuby, cestovali sme, športovali, jedli zdravo, venovali sme sa sami sebe a priateľom. Potom, niekedy raz, sme mali v úmysle mať deti.
Pred 6 rokmi ma prekvapila moja lekárka, keď mi pri bežnej prevencii diagnostikovala cystu na vaječníku. Neobvykle rýchlo narástla, obťažovala ma. Absolvovala som zákrok v nemocnici, kde som ležala na izbe s ani 28 ročnou ženou , ktorá tam bola kôli neplodnosti. Vtedy mi to docvaklo. Obava, že aj mne sa to môže stať. Asi po pol roku sme navštívili špecializovanú kliniku, partnerov spermiogram vyhodnotili tak na 1- a ja som bola zdravá. Dieťa však neprichádzalo. Niekde na nete sme sa dozvedeli, že najlepšie kliniky sú v Čechách. Tak sme za dieťaťom začali cestovať. 380km tam, 380 km naspäť. Na otázku prečo sa nám nedarí ani na klinike v Čechách nenašli odpoveď. Keď nám vysvetlili ako prebieha IVF liečba, nechcela som byť 380km od môjho lekára.
Zrazu Česko prišlo ku mne. Na internete sme našli informáciu, že v Sanatóriu SPLN v Košiciach pracuje český IVF špecialista! Cesta k nemu trvala 45 min, bol dobre naladený, vysvetlil nám postup. Upokojilo nás, že nám potvrdil, že na Slovensku sú rovnako kvalitné metódy ako v ČR. Viac ako všetky metódy sveta mne osobne pomohol svojim pokojom, troškou humoru a pozitívnym prístupom. Hormonálna stimulácia prebehla bez problémov, odber vajíčok tiež. Narodila sa nám Natálka a hneď s prvými pôrodnými bolesťami som si spomenula na doktora Poláčka, keď sa ma s úsmevom opýtal, ako chcem porodiť, keď sa bojím pichnúť si injekciu….
SPLNU blahoželáme aj my k narodeninám, píšem Vám s omeškaním , lebo som Vašu výzvu zachytila neskoro. Už zasa sa totiž túlame po svete, teraz už ako kompletná rodina.
